Dozvedel som sa od známeho, ktorý používa služby iného telefónneho operátora (slovenského alebo zahraničného), že sa nevie dovolať na moje číslo, ktoré mám aktívne v sieti IPfon. Zo siete IPfon a aj z niektorých iných sietí sa však na moje číslo v sieti IPfon dá dovolať, čo znamená, že moja IPfon linka nemá poruchu. Ako to vyriešiť?

Ak sa užívateľ inej siete nevie dovolať na vaše číslo v sieti IPfon, ale zo siete IPfon a z iných ďalších sietí volania na vaše číslo fungujú, potom túto vec  musí nahlásiť volajúci tomu poskytovateľovi telefónnej služby, z ktorého siete volanie nefunguje správne (teda tomu poskytovateľovi, v ktorého sieti vytočil cieľové číslo a nedovolal sa). Pri hlásení poruchy je treba uviesť, že nie je možné dovolať sa na zadané číslo, hoci volané číslo nemá poruchu a z iných sietí sa na neho dovolať dá. V prípade neochoty poskytovateľa odporúčame podať k tejto veci písomnú reklamáciu, a to opäť výhradne u poskytovateľa, z ktorého siete sa dovolať nedá. Ak sa nie je možné dovolať iba niekedy, a inokedy to funguje, je potrebné uviesť to tiež, a pridať aj informácie o dátume a čase neuspešného volania (volaní).


Prečo sa takéto problémy riešia a reklamujú u poskytovateľa, v ktorého sieti hovor začína, má viaceré dôvody:

Z právnej stránky, užívateľ každej verejnej telefónnej siete v Európskej únii má nárok na to, aby sa vedel dovolať na všetky čísla v členských štátoch EÚ (okrem prípadu, keď by takéto volania obmedzil volaný účastník z obchodných dôvodov). Toto pravidlo je zahrnuté predovšetkým v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES o univerzálnej službe, a to v článku 27, ods. 2. Táto smernica stanovuje povinnosť, aby takéto pravidlo členské štáty EÚ zaviedli a uplatňovali. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bolo toto zapracované v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektornických komunikáciách, konkrétne pod § 41 ods. 3 písm. b), a to v znení "Podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.". Na základe európskej smernice, a s ňou súvisiacich národných predpisov, nemôže teda žiadny telefónny operátor ignorovať, že jeho účastník sa z jeho siete nevie dovolať na niektoré telefónne číslo v EÚ.

Okrem toho zákonného ustanovenia je dôležité aj to, že užívateľ ktorý vytáča číslo na telefóne (volajúci užívateľ), má so svojim poskytovateľom telefónnej služby uzavretú zmluvu, a za prevádzku telefónnej linky a spojenie volaní mu platí poplatky. Na základe tejto zmluvy a týchto poplatkov má užívateľ nárok na to, aby mu jeho poskytovateľ poskytoval funkčnú a bezchybnú službu, čo zahňa aj vyššie spomenutú možnosť dovolať sa na všetky čísla v EÚ. Tohto práva sa samozrejme môže dožadovať iba ten, kto má zmluvu s týmto podnikom uzatvorenú, a preto je nevyhnutné, aby požiadavku na riešenie predkladal užívateľ východzej siete. Ak sa na operátora východzej siete obráti volaný užívateľ (ten, ktorému sa nie je možné dovolať) alebo operátor cieľovej siete (IPfon), východzí operátor sa takouto žiadosťou vôbec zaoberať nemusí, pretože títo nie sú užívateľmi jeho siete.

Z technickej stránky je spojenie hovoru podobné, ako doručenie listovej zásielky. Na začiatku volajúci užívateľ voľbou čísla na svojom telefóne vytvára správu - žiadosť o spojenie. Táto správa dorazí do siete jeho operátora (východzia sieť, originating network), kde sa podľa volaného čísla zistí, do ktorej krajiny a prípadne aj do ktorej telefónnej siete má byť táto správa smerovaná (terminating network). Ak východzia sieť nemá priame spojenie až do cieľovej krajiny alebo siete, použije na spojenie prostredníka - inú telefónnu sieť alebo siete (tranzitné siete, transit networks), s ktorými má uzatvorené zmluvy na prenos takýchto volaní. Doručenie žiadosti o spojenie vyzerá potom takto:

       Volajúci užívateľ => Východzia sieť => Tranzitná sieť 1 => Tranzitná sieť 2 => Cieľová sieť => Volaný užívateľ

V tomto reťazci sa každý jeho prvok rozhoduje sám na základe vlastných kritérií, akou cestou bude správu (žiadosť o spojenie) ďalej smerovať. Tak ako sa na začiatku volajúci užívateľ rozhoduje, cez ktorú (východziu) sieť hovor uskutoční, tak sa aj každý ďalší operátor v reťazci sám rozhoduje, akou cestou hovor ďalej pošle. Smerovanie v telefónnych sieťach je v súčasnosti často riešené dynamicky, a zvolená cesta sa mení podľa toho, aké ceny volaní si opeátori navzájom ponúkajú, a aká je vyžaťenosť jednotlivých liniek medzi nimi. Môže sa stať (a aj sa stáva), že volanie medzi dvoma rovnakými číslami môže byť spojené raz jednou cestou, a inokedy zas inou.

Ak sa niekde v tomto reťazci stane chyba, a správa (žiadosť o spojenie) vôbec nedorazí do cieľovej siete, a teda hovor nie je možné nadviazať, musí sa tento reťazec prešetrovať od jeho počiatku:
  • volajúci užívateľ overí, či vytočil správne číslo, a ak áno, nahlási problém operátorovi východzej siete, s ktorým má zmluvu a ktorému by za toto volanie zaplatil, ak by bolo spojené,
  • východzia sieť overí, či správne vybrala nasledujúceho operátora v reťazci (tranzitná sieť 1) a odovzdala správu do jeho siete, a ak áno, nahlási problém tomuto operátorovi (pretože s ním má zmluvu o tranzite volaní cez jeho sieť a za takéto hovory mu platí),
  • tranzitná sieť 1 overí, či správne vybrala nasledujúceho operátora (tranzitná sieť 2) a ak áno, nahlási problém tomuto operátorovi (opäť na základe toho, že existuje medzi nimi vzájomná zmluva a vzájomné platby),
  • tranzitná sieť 2 overí, či správne vybrala ďalšiu sieť v poradí, .... atď.
Tento reťazec nie je možné prešetrovať od jeho konca, od cieľovej siete (v tomto prípade od siete IPfon), pretože v cieľovej sieti je zrejmé iba to, že do nej správa (hovor) vôbec neprišla - ale vôbec nie je jasné, odkiaľ (od ktorého z operátorov) by do nej mala správa (hovor) prísť, pretože to závisí od toho, aké smerovacie rozhodnutia robili predchádzajúci operátori v reťazci. Preto je nevyhnutné, aby šetrenie problémov prebiehalo vždy od východzej siete, pretože jedine tá presne vie, odkiaľ správa (žiadosť o spojenie hovoru) prišila, a kam bol ďalej smerovaná. Iba takýmto šetrením je možné po overení jednotlivých krokov presne zistiť, u ktorého z operátorov v reťazci nastala chyba, a následne iba tak je možné túto chybu odstrániť.